Keď náš dedko so svojou mamou predali v Piešťanoch kravku a za jej cenu si po ceste domov kúpili pozemok - sad orechov boli to 50 roky.
Dnes vieme, že spravil dobre.
Postavil si dom a za ním dokúpil záhradu.
Rodina mala 5 detí a ich deti teda my:) sme záhradu naplnili rôznymi príbehmi.
V tých časoch bolo pestovanie zeleniny a ovocia samozrejmé, ale aj nevyhnutné.
Pestovali pre seba, ale aj pre susedov na výmenu, alebo predaj.
Miestny trh bol tiež cieľom predaja nadbytku.
Samostatnosť.
Dnes to pre každého tak samozrejmé nie je.
Ale časy sa menia, ľudia hľadajú nové podnety.
Hľadáme sami seba, ale aj niečo nové, alebo skôr staré zabudnuté.
Rastliny, ktoré mali naši predkovia v záhradach, mali vždy viacero významov, ako sa dali využiť.
Boli nápomocné.
Gazdiné išli do špajze, ktorou bola záhrada.
Bola Za Hradom- teda za domom:)
Dnes znova túžime po sebestačnosti.
Pestujme ovocie pre našich vnukov s poznaním našich dedov.
Čo zasadíme spolu s našou rodinou, prejde našimi rukami, nesie našu rodinnú energiu.
Verte, že energia rodu sa pri spoločnej práci v Jedlej Záhrade uchová.
Našim cieľom je prinášať do záhrad všetko to čo sa dá zjesť.
Spoločne vytvoríme Jedlú Záhradu.